• Zuza Azur

Neplánovaná cesta okolo sveta 2.časť


- UK - Hawaii - Nový Zéland - Bali - Gili - Filipíny - Thajsko -

Druhé pokračovanie spontánnej, rok a pol dlhej cesty okolo sveta...


Po (veľmi) rýchlej návšteve Anglicka, troch prekrásnych mesiacoch na havajskom Maui a pol roka na juhu Nového Zélandu som sa v predošlom príbehu dostala na koniec niekoľkotýždňového roadtripu po Zélande, počas ktorého sme celý čas spali v aute, kým sme sa dostali na severný ostrov a napokon do Aucklandu. V aute sme takto prežili aj dvojmesačný roadtrip po Amerike rok predtým, takže som už v podstate zvyknutá. :) Začínal tu november, jar bola v plnom prúde, no stále celkom chladno. Zas sa všetko začínalo od začiatku, zas ten istý kolotoč, ktorý som už toľkokrát zažila. Začínať od nuly. Ono je to v podstate dobre, keď má človek takto stále nárok na nový začiatok. Mňa to baví. Bojovať s podmienkami, robiť veci lepšie ako predtým, posúvať sa k novým hraniciam. Neopakovať staré a posúvať sa dopredu. Takže sme hneď po príchode do mesta začali hľadať ubytovanie - adresu, ktorá by vyhovovala, prácu a nových ľudí... predali sme minivan a kúpili menšie mestské auto.


NZ je slávny častými zemetraseniami, po ktorých občas nasleduje tsunami. Všimni si ten rozbúrený oceán za mnou :D

Do týždňa sme už bývali v domčeku pri pláži v Mission Bay, čo je celkom vychytená lokalita domácich. Ja som veľký milovník tropických krajín a oceánu, takže dom na pláži bol okamžite návrh číslo jeden. A mali sme šťastie, pretože to nebolo ani nijak extra drahé, navyše sme platili na pol, takže to nikomu neublížilo. Len kúsoček od hlavnej ulice s reštauráciami a kinom, cez cestu pláže (síce nie tropické) a Pacifik.


Prácu som si našla v jednej z reštaurácií, takže som to mala asi 3min. cesty, čo bolo skvelé. Keď som začala bol december, bolo mi jasné, že budem makať aj cez sviatky a za všetkých, ktorí si už stihli pobrať dovolenky. Každým dňom bolo horúcejšie a preto mi to tak ani neprišlo, navyše to neboli moje prvé Vianoce vo svete, takže to už neberiem tak tragicky. Od malička som ale chcela zažiť Vianoce na pláži, v plavkách a červenou čiapkou na hlave, takže som sa tešila. Na jednej strane je to zaujímavé vidieť zase iné zvyky, na druhej to ale nebolo ono. Predtým som ich zažila aj v Kanade, a tie boli nádherné, všade svetielka, zima, a všetko čo k tomu patrí. Podobné ako doma, ale trošku iné. Tu to kiwáci oslavujú tak, že idú banda kamošov na pláž s bečkou piva a klopia do noci. Žiadna rodina, večera alebo atmosféra, ani vysvietené ulice. Ja som samozrejme makala dvanásťhodinovky v kuse, domov som chodila len prespať, reštaurácia bola preslávená po okolí, takže tam bolo každý deň neuveriteľne plno a blbý manažment. Kolegovia boli ale skvelí ľudia, okolo môjho veku alebo mladší, ktorí si takto počas zimných prázdnin zarábali na vysokú školu, ktorá je na NZ dosť drahá. Väčšinou si 18r človek zoberie študentskú pôžičku aby na to vôbec mal a počas školy a väčšinou ešte niekoľko rokov po nej ju spláca.


Takže po výške nemôže cestovať ani robiť nič, čo by chcel, pretože si musí okamžite nájsť prácu a splatiť dlh. Novodobé otroctvo. Najlepšie a najproduktívnejšie roky života trávime v školách a následne sa zahrabeme do práce, aby sme boli "niekto". Smutné.


V práci som vydržala tri mesiace, potom som tam tak strašne už nechcela byť, že som si privolala vyhadzov. Každý deň som si hovorila "dnes končím, už mám toho pokrk", potom zas "hm, tak teda zajtra!" a tak ďalej každý deň, až ma nakoniec vesmír vypočul a keďže som nemala odvahu, urobil to za mňa. Vyhodili nás troch naraz, aj z dvoma kamarátmi, s ktorými sme to šli hned cez cestu do podniku osláviť a spolu s nami aj ostatní. Dosť nás to oslobodilo, a tak ako za ten večer som sa už dávno nenasmiala. Stali sa z nás hrdinovia a po nás do dvoch týžnov odišlo ešte asi 5 kamarátov. Dobrovoľne. :D Naozaj treba počúvať inštinkt, a keď ti hovorí, že toto proste nie je pre teba, tak to treba poslúchnuť. A v podstate už od začiatku, ako som prišla na Nový Zéland som cítila, že to nie je nič pre mňa.


Je to naozaj krásna krajina, absolútne panenská príroda, južný ostrov má len zopár mestečiek okolo pobrežia a inak je všetko čistá príroda. Akosi tomu ale chýbala energia. Celý je tak nejak zabalený do zvláštnej statickej atmosféry. Samozrejme je tu milión kopcov, jazier a iných miest, kam sa dá ísť preskúmať prírodu, ale akosi som nepochopila ten rozruch, ktorý okolo NZ stále je. Asi kôli Pánu Prsteňov, vďaka tomu sem prúdi strašne veľa turistov, predovšetkým Nemci. U nich to musia dávať v TV asi každý piatok večer, pretože ich je tu naozaj neskutočne veľa. Príroda skutočne krásna, ale neprišla mi nijak extra výnimočná. Nič, čo by ste nenašli na iných miestach, tak trochu európska. Je pravda, že na južnom ostrove sú aj ľadovce, aj pralesy a nekonečné kopce, na severnom zas pláže a každý si môže vybrať to svoje.


Som rada, že som to mohla vidieť na vlastné oči a zažiť všetko čo k tomu patrí, ale to ospevovanie stále nechápem. V Kanade je tá príroda rovnaká, možno ešte viac rôznorodá, predsa len je to obrovský kus zeme, ale nikto o nej nerozpráva toľko ako o Zélande. Ten by som prirovnala ku Škandinávii alebo Alpám. Malé pobrežné mestečká mám ale tiež veľmi rada a tak sme posledné týždne trávili každý voľný deň cestovaním na sever objavovať. Hovorím si, čo ďalej, tento rok bol celkom nuda, len práca, ani na Tongu alebo Samou sme si nenašli čas, čo je celkom hriech, keď už ste na tejto časti planéty. Nevedeli sme sa rozhodnúť, kam ďalej. Či to bude Fiji, alebo FIlipíny, Bali, alebo Thajsko, alebo predsa len využijeme príležitosť a poletíme ešte na tú Tongu. Nakoniec sme si uvedomili, že nemusíme vybrať len jedno.

A tak sme cez Kuala Lumpur leteli na Bali, odtiaľ na Filipíny a potom ešte do Thajska a začali tak ďalšiu dvojmesačnú kapitolu, úplne odlišnú od tej predchádzajúcej. Jediným problémom mi bola batožina. Mala som za sebou už 15 mesiacov cesty a to znamenalo jeden veľký kufor. A to fakt strašne nemám rada, keď zo sebou musím niečo ťahať. Takže plán bol taký, že nájdeme spôsob, ako sa zbaviť batožiny, a potom budeme slobodne niekoľko týždňov cestovať.

Na Bali sme precestovali celý mesiac, na Filipínach a v Thajsku ďalší mesiac- 2x2 týždne.

O tom ale až v ďalších častiach :)


#NEPLÁNOVANÁCESTAOKOLOSVETA #FILIPÍNY #NOVÝZÉLAND #THAJSKO #ROADTRIP #BALI #INDONÉZIA #CESTOVANIE #OSTROVGILI #HAWAII

© 2017 by Undercover Islander

All rights reserved

Slovakia/Slovensko