• Zuza Azur

Neplánovaná cesta okolo sveta 3.časť


- UK - Hawaii - Nový Zéland - Bali - Gili - Filipíny - Thajsko -

Tretie pokračovanie o spontánnom cestovaní, tentokrát z BALI


Po roku na Zélande sme sa zbalili a leteli do Indonézie za dobrodružstvom. Na Bali sme precestovali celý mesiac, na Filipínach a v Thajsku ďalší mesiac - 2x2 týždne. Celé dva mesiace bola krásna sloboda, nepredvídateľnosť, pouličné jedlo a ubytovanie vďaka AirBnb, takže žiadne drahé hotely ani motely, a v podstate sme za celé tie dva nádherné mesiace na všetkom dokopy minuli len 1000 dolárov, a to sme sa nijak nekrotili.

Airbnb u nás ešte nie je veľmi známe, ale vo svete to fičí. Podobne ako Couchsurfing, bývate u niekoho doma, až na to, že tu sa platí. Väčšinou ale oveľa menej ako priváty a tak sme za tie dva mesiace ušetrili množstvo peňazí. Indonézia je navyše dosť lacná, takže si žijete pomerne dobre. Naše prvé ubytovanie na Bali bolo nádherné. Bola to veľká vzdušná otvorená vila s veľkým bazénom, ktorú mal v prenájme párik Čechov. Tento biznis je tu medzi Čechmi celkom populárny, pretože to nie je zas tak komplikované vybaviť a stojí to celkom za to. Druhé ubytko bol totálny opak, malinký bytík v centre hlavného mesta, rovnaký byt mal hneď vedľa majiteľ - 20 ročný rozumný chalan, ktorý sa snažil na seba zarobiť, posielal peniaze aj rodine domov na Jávu a sedával s nami vonku na schodoch a rozprával nám o živote na Bali. Bol jeden z veľmi mála ľudí, ktorý tam hovorili po anglicky.


Požičal nám jeho motorku na dobu neurčitú, kufre sme nechali na vile u Čechov a slobodne len s ruksakmi na chrbte sme sa vybrali okolo ostrova. Prešli sme ho celý okolo pobrežia a zo severu cez vnútrozemie sme sa vrátili naspäť.

Každá strana ostrova je trošku iná, príroda nádherná, doslova na každej ulici a každom kroku sú chrámy a malé svätyne, na zemi malé obetné košíčky s ryžou a kvetmi. Ľudia žijú v súlade so starými tradíciami, veľmi jednoduchým spôsobom života a sú celkom skromní a milí. Výnimkou sú ale všetky turistické miesta. Tam sú lokálci absolútne drzí, otravní a pre dolár by urobili všetko.


Všade po ostrove je tiež neuveriteľný ruch, motorky a množstvo ľudí, psov a detí. Hlavné mesto Denpasar je ako veľký včelý úľ, na križovatkách stoja doslova húfy motoriek, na nich kľudne štvorčlenná rodina, zovšadiaľ rachot a keď chcete prejsť cez cestu, načakáte sa ako u doktora. Skoro nikto tu nemá autoškolu, tá je príliš drahá a aj tak nemáte istotu, že prejdete. Lacnejšie je ísť priamo na políciu a vodičák si jednoducho kúpiť. A tak nikto nepozná pravidlá, ale aj tak tu nieje veľa havárii, pretože všetci sú už zvyknutí na trúbenie, ktoré je signál na všetko.


Východ ostrova bol asi najkrajší, len maliné dedinky plné potápačov a celkom kľudná atmosféra. Opäť skromní ľudia, ktorí bývajú v malých chatkách, veľa k životu nepotrebujú, a predsa sa stále usmievajú. Ak sa chcete najesť, pred domom vám ženy navaria, alebo tam už majú v miskách nachystané jedlo a vy si len vyberiete. Vďaka týmto Warungom sme prežili celý mesiac, aj keď ja ako vegetariánka som tým trochu trpela. Síce majú všade ryžu a fazuľové struky s čili a tofu, ale to je tak všetko. Každý deň stále to isté. Aspoň som schudla a to bez námahy :D


Najlepšie som sa najedla v mestečku Ubud (film Jedz, modli sa miluj) v reštauráciach, a to keď už si niečo objednáte, tak to stojí za to. Toto malé mestečko je prekrásne, síce plné turistov, ale ako jediné z celého Bali upravené a bez smetí. Inak sú všade na uliciach porozhadzované a každé dva metre urobené malé kôpky plastov, ktoré podpaľujú priamo pred domom. Smeti (hlavne plasty) sú tu veľký problém - videli sme, ako ich vyhadzujú priamo z lode do oceána, alebo keď sme si na severe od pána pri ceste kúpili zmrzlinu, obaly po nás vyhodil rovno za dom, kde už mal svoju kôpku.


Mesto Ubud je ale neskutočné, mali sme tu zas úžasné ubytovanie - vlastnú súkromnú menšiu vilu - za pár drobných! Lokálci sú neskutočne šikovní rezbári a často popri ceste predávajú sochy bohov alebo bambusový nábytok, ktorý je úplne dokonale prepracovaný. Keby sme neboli na motorke, tak by som si aj nejaký stolík kúpila. :) A motorka rovná sa nezávislosť, a tak sme sa stále motkali niekoľko dní po okolí.

V Ubude je opičí prales, ktorý bol snáď najkrajším zážitkom z Bali, rovnako ich nájdete na niekoľkých miestach na severe behať okolo cesty. Sú tu aj tie populárne obrovské ryžové polia, ktoré sú absolútnou pastvou pre oči a dušu. Zaplatíte vsup a môžte ísť. Ovšem tým to ale nekončí. Na Bali platíte za všetko, a tak, keď som už bola vnútri a prechádzala sa, zrazu bola predomnou malinká rampa a človek si zas pýtal peniaze, aby som mohla prejsť ďalej. A zas, a zas, a zas... A keď som potom chcela ísť näspať, tak si pýtal peniaze, aby ma odtiaľ vôbec pustil von. To už bola drzosť, aj ľudia okolo boli znechutení a skazilo to celý dojem.

Vlastne za všetko, čo sa tu oplatí vidieť sa platí aj niekoľkokrát, snažia sa vás oklamať, že potrebujete sprievodcu, alebo mapu alebo čokoľvek iné. Úplny opak Thajska. Navyše sú všade stáda turistov a pri každom chráme je nemožné spraviť fotku bez nich, jedine ak by ste išli skoro ráno. Alebo si pre zmenu robia fotky s vami, čo sa mi stávalo skoro na každom chráme a bolo to vtipné (niektoré deti ešte nevideli Európana).


Pláže sú takisto preplnené ľudmi, odpadkami a pouličnými opustenými psami. Biele pláže sú ohradené rampami a musíte zaplatiť vstup, keď ho zaplatíte, prekvapia vás ešte platením za parkovanie, za stráženie parkoviska, pokrikujú na vás po pláži a zas niečo núkajú. Ono to nakoniec ani nie sú biele pláže, ale obyčajné oranžové. Ostané neplatené pláže nie sú nijak výnimočné, celkom pekné, ale nič extra a na severe to bolo najhoršie. Tam je populárne plávanie s delfínmi, nakoniec nám ale povedali, že to vlastne ani nie je plávanie, ale pozorovanie z lode - to vám ale nepovedia, kým nezaplatíte a pokiaľ sami nekladiete milión otázok. Neplatili sme, nešli sme. Voda je strašne kalná, tmavá a akoby hustá, keď som videla niekoľko kanálov vedľa seba ako vytekajú rovno do nej, mala som dosť a bolo mi veľmi ľúto tých delfínov.


Inak sú Balijské pláže normálny priemer a neporovnateľné s tými na Filipínach alebo na Hawaii. Niektoré miesta sú naozaj krásne, ale tie sme väčšinou objavili niekde mimo všetkého diania uprostred lesov a na prašných cestách. Nevyhľadávam turistické oblasti, ale keď už tu ste, tak tie chrámy proste chcete vidieť. Toľko ľudí všade som ale nečakala a možno sme len boli v zlú dobu. Príroda je ale nádherná a miesto má svoje kúzlo, ktoré sa oplatí vidieť.


Na posledných 10dní sme sa loďou snažili dostať na susedný ostrov Gili. Prestup bol na ostrove Lombok, to sme ale na lodi stretli skvelého človeka, opäť Čecha, s ktorým sme si úplne sadli a rozhodli sa, že s ním zostaneme cez noc na Lomboku a pôjdeme až na druhý deň ráno. Bol na motorke (my sme tú našu už vrátili) a tak sme v meste nasadli všetci traja a šli smerom na pláž. Za pár minút už bolo okolo nás niekoľko policajných motoriek a brali nás nabok. Lombok nie je hinduistický ako Bali, ale moslimský ostrov, tak sme nevedeli, či sme neporušili nejaký zo zákonov a celkom nám to nebolo jedno. Takže som nasadla za policajta na motorku ako mi ukázal, Dan tiež a tretí nasledoval frontu. Odviezli nás na stanicu a my sme si už predstavovali, ako budeme musieť zaplatiť všetko, čo máme u seba aby nás pustili. Šéf sa ale po chvíli začal smiať, potom všetci, povedal že sme blbci, že traja na motorke byť nemáme, a že máme zaplatiť pokutu. Bolo to dokopy asi 10-20 dolárov, už si nepamätám, ale boli sme neskutočne vďační za to, že to bolo len toľko, lebo keby chceli, mohli nám napáliť strašnú sumu. Na druhý deň sme teda pokračovali na malinký ostrov Gili, ktorý je známy pre nekonečné párty a halucinogénne hubičky. Bola celkom sranda, bývali sme v drevenom malom bungalove pri pláži, na druhú stranu ostrova sme chodili pozorovať západy slnka a cez deň sa potápali a relaxovali. Na ostrove sú zakázané autá a motorky, jazdia tu len kone alebo bicykle a je tu len jedna prašná cesta. Keď odídete z hlavnej ulice tak je tam celkom kľud a pekné potápanie. 10 dní nič nerobiť je ale dlho a už som sa tešila na deň odletu a na Filipíny a Thajsko.

Kompletný príbeh o situácii na Lomboku nájdeš tu

O tom, čo sa dialo na Gili sa dozvieš tu

Kompletná fotogaléria z Bali je v sekcii Gallery


#CESTOVANIE #THAJSKO #NOVÝZÉLAND #FILIPÍNY #ROADTRIP #NEPLÁNOVANÁCESTAOKOLOSVETA #MAUI

© 2017 by Undercover Islander

All rights reserved

Slovakia/Slovensko