• Zuza Azur

Havajský ostrov Lanai-noc v opustenom rezorte, veleryby a lezenie po stroskotanej lodi + FOTOGALÉRIA

Updated: Jun 20, 2019


Zážitky tu na Maui nadstavujú laťku ostatným zážitkom celkom vysoko. Už sa ani nepamätám, kedy som mala naposledy zlý deň. Jeden víkend bol obzvlášť úžasný a tak si zaslúži, aby som ho tu zvečnila.



S bandou známych sme sa vybrali na vedľajší malý ostrov Lanai, trikrát menší ako Maui, skoro neobývaný, len s pár malými osadami a hlavným mestom v strede ostrova. Dokopy tu žije asi len 3000 ľudí.


Jeden z kamarátov vlastní malý čln pre 5 osôb, čo je výborná hračka, keď človek žije na ostrove.


Maui máme preskúmaný už celý a poznáme ho naspamäť, tak sme sa dohodli, že strávime víkend u susedov na Lanai. Mám v pláne preskúmať všetkých 8 ostrovov, zatiaľ mám Maui, Oahu a Molokai, takže Lanai bol môj štvrtý.



Ráno sme sa stretli v prístave na západe ostrova, odkiaľ to bolo najbližšie. Peter tam už čakal na svojom člne, oznámil nám, že už skoro ráno zaviezol na ostrov jednu partu ľudí a teraz ešte počkáme na dvoch ďalších a môžeme vyštartovať. Keď konečne po hodine čakania dorazili, mohli sme vyraziť naprieč oceánom. Lanai z pobrežia Maui krásne vidno, takže sa to zdá blízko, lenže cesta tam trvá približne trištvrte hodinu, a to sme na tom malom tátoši rezali divoké vlny celkom rýchlo.

V tomto období (koniec apríla) akurát po niekoľkých mesiacoch končí sezóna velerýb, a tak sme mali šťastie, že sme ich pár ešte videli. Keď plávali blízko nás, spomalili sme, ak boli trošku ďalej, vyrazili sme priamo za nimi. Dan sa pri nich samozrejme hodil cez palubu, aby ich mohol pozorovať pod vodou. On mal byť podľa mňa ryba, pretože nie je jediný deň, keď neskáče do vody a nepotápa sa. Bolo to úžasné, takto sme na vode medzi ostrovami strávili asi ďalších 40 minút, kým sme pokračovali k ostrovu. Mať čln je tu neskutočná výhoda, dáva ti to úžasnú slobodu a môžeš skúmať všetko okolo, nie len pevninu...





Dorazili sme k starému malému prístavu uprostred ničoho, kde nikto nebol. Bolo tu len drevené, polorozpadnuté molo, ktoré viedlo na pláž s pár opustenými budovami, ktoré boli pred tým turistickým rezortom. Celá táto časť ostrova je neoficiálna, na pláži boli tabulky zákaz vstupu, ale nikto, kto by nám v tom zabránil. Sem nikto nechodí a to je výhoda vlastného člnu. Všetky oficiálne lode a turisti sa vyplavujú na opačnej strane ostrova v prístave, k tejto pláži vedie len divoká prašná cesta, kde nie je žiadne označenie ani nič, čo by nasvedčovalo tomu, čo sa na jej konci nachádza a na ktorú potrebuješ minimálne jeep.

Už tu na nás čakali dvaja kamaráti, ktorý už sekali kokosy na obed. Tretia osoba išla ráno oficiálnou loďou, pretože potrebovala vyzdvihnút Land Rover z prístavu. A tak sme na ňu čakali asi hodinu. Medzitým sme si prešli celý rezort, ktorý mal úžasnú zvláštnu atmosféru. Ako každé opustené miesto.






Všade popadané kokosy, palmové listy, drevá, opustené izby, outdoorový bar či prázdny bazén. Keď prišla Iva s autom, dohodli sme sa, že jedna polovica ide na trip okolo ostrova, a tí, kto chcú sa idú potápať s vybavením. Dan sa šiel samozrejme potápať, ja som šla na trip. Ostrov je tak malý, že sme ho obišli za pár hodín. Je celý veľmi suchý s červenými prašnými cestami a poliami. Niektoré cesty sú ako úzke vymyté korytá, takže keď sme sa tam stretli s ďalším autom, bolo to celkom zaujímavé. Boli sme obaja kolmo na opozitných stenách týchto ciest a len centimetre od seba. Veď to tu vidíš na fotkách :)






Najlepšie na ostrove bola pri brehu stará, zhrdzavená opustená lod, ktorú sme na druhý deň šli samozrejme na člne preskúmať. V strede ostrova je hlavné mesto Lanai city, ktoré je malinké a obkolesené ihličnatými vysokými stromami, takže mi skôr pripomínalo malé prímorské mestečká niekde v Oregone. Po ceste sme našli plno opustených miest, staré základy domov, opustené staré loďky uprostred lesa a mnoho ďalšieho.


Za návštevu určite stojí Keahiakawelo - Garden of the Gods / Záhrada Bohov. Je to staré posvätné miesto - opať červené prašné pole na vrchole kopca so stovkami kameňov, ktoré symbolizujú určitých Havajských Bohov. Na západ slnka sme sa stihi vrátiť na našu opustenú pláž, kde sa akurát Dan s Peťom vyloďovali z potápania. Roztiahli sme stany, zapálili oheň, pustili hudbu a otvorili pivká. S výhľadom na Maui som pozorovala západ slnka. Večer sa to trošku zvrhlo na menšiu párty, takže ráno na lodi mi nebolo všetko jedno...



Keahiakawelo - Garden of the Gods



Na druhý deň sme išli preskúmať tú starú stroskotanú loď, ktorá bola obrovská a celá akoby vypálená. Z vrchu vyselo lano, a tak samozrejme, jeden člen našej posádky neodolal a vyšplhal sa bosý až na vrchol. Ako nás hojdali tie vlny, začalo mi byť naozaj špatne, ale videla som pri nás plávať korytnačky, takže som im nechcela poškvrniť domov a nejak som sa prekonala.

Domov sme sa dostali až večer po tme, a tak bol za nami ďalší perfektný víkend s novými dojmami a spomienkami. Presne tak, ako to má byť.









#HAVAJSKÝDENNÍK #MAUI #CESTOVANIE #HAWAII #LANAI #FOTOGALÉRIA

© 2017 by Undercover Islander

All rights reserved

Slovakia/Slovensko