• Zuza Azur

Každodenný život na Hawaii

Updated: May 30, 2019



Po prvý krát som na Maui priletela na 6 týždňov po roadtripe po západnom pobreží Usa a okamžite sa zamilovala. Prvé pocity, ohúrenie a príjemné spomienky na objavovanie ostrova mi doteraz prinášajú radosť a doslova úsmev na tvár. Potom som sa sem vrátila ešte na Estu a využila celé tri mesiace. A o rok a pol neskôr znova. Tentokrát už na celý rok.

Maui je veľmi návykový ostrov a veľa ľudí mi potvrdilo, že má tak zvláštnu energiu, aká sa nedá porovnať s ničím, čo sme doteraz inde vo svete zažili.

Od prvého momentu som cítila, že Maui ma akosi volá, a tak som musela zistiť, čo tu na mňa čaká. Toto sa bude možno ťažko počúvať, no život na Hawaii je naozaj ako žiť svoj sen každý jeden deň.

Tým, že je tu po celý rok teplo a všade naokolo kvitnú rôzne prekrásne kvety sa človek nemôže sťažovať od rána na počasie, na dopravu alebo ľudí. Pretože všetky tvoje zmysli každučkú sekundu dňa zamestnáva dokonalosť. Či už vôňa oceána, plumérií, šum paliem,spev tropických vtákov či usmievajúci sa ľudia na ulici. Keď sa vás niekto opýta, ako sa máš, myslí to vážňe, pretože sa o teba zaujíma. Ľudia sa zdravia slovom ALOHA, čo vo všeobecnosti znamená láska a rešpekt. A tak sa medzi sebou aj chovajú.

Aloha je životný štýl, ktorí tu chodia objavovať a inšpirovať sa ľudia z celého sveta. A preto, kedže si ľudia uvedomujú jedinečnosť a vážia si ostrov, na ktorom žijú, nemajú čas sťažovať sa na maličkosti. Všetci ľudia, či už tí, ktorí tu žijú dlho alebo tí, čo sa prisťahovali, si uvedomujú, že žijú doslova v raji na Zemi a všetci sme tak akosi na jednej rovnakej vlne. Autá si medzi sebou dávajú prednosť, púšťajú cyklistov, ak vám v obchode vydajú viac peňazí, vysvetľuješ a snažíš sa mu tie peniaze férovo vrátiť. Každý, kto sem príde čo i len na týždennú dovolenku okamžite podľahne Aloha Spirit, ktorá sa šíri vzduchom a teší sa, až ťa nakazí pozitívnou energiou.


Žije sa tu veľmi zdravým a aktívnym štýlom. Pokiaľ chceš robiť niečo v oceáne ako surfovať či potápať sa, najlepšie je ísť skoro ráno. Taktiež ľudia behajú, cvičia či hrajú volejbal na pláži ešte pred tým, než idú do práce. Paradoxne väčšina pravých lokálcov (Polynézania) až takí aktívni nie sú, tí majú radi fast food, rybárčenie a sú v niektorých prípadoch až extrémne obézny. Občas si zanadávajú na turistov a stiahnu pri tom ďalšiu plechovku miestneho piva. - pridávam trošku kontrast preto, aby ste mi uverili, že je to tu naozaj reálny svet :)

Inak ľudia žijú v súlade s prírodou, nadovšetko ju rešpektujú, ak je niekde na zemi smeť, ten čo ide okolo ju bez váhania zdvihne a zahodí. Chodia bosí, aby cítili spojenie s prírodou, dosť veľa ich pestuje svoje vlastné ovocie a zeleninu, preferujú organickú stravu, nie je problém nájsť kvalitné potraviny či organické a vegetariánske reštaurácie. Nikam sa neponáhľajú, uvedomujú si, čo je v živote naozaj dôležité a sú za to každý deň vďační.

Počas každodenného západu slnka sa všetko zastaví, ľudia prichádzajú na pláž a užívajú si prítomnosť. Každý jeden deň. Nikdy som ešte nezažila, že by niekto kývol rukou s tým, že to už videl a ide radšej domov. Život v tento moment zastane, niektoré autá pristavia pri ceste, ľudia povychádzajú z obchodov a všetci s úžasom hľadia na túto krásu. A ty máš zase čas poďakovať za všetko krásne vo svojom živote.


Okrem iného je tu aj veľmi ľahké a rýchle čokoľvek vybaviť, cesty sú zrozumiteľne a jasne značené, fontánky s pitnou vodou, sprchy a verejné toalety sú snáď každých sto metrov. Tie sú vždy čisté, vždy je tam toaletný papier, zrkadlo a vždy sú zadarmo. Keby ste niekomu povedali, že u nás tam celý deň niekto sedí a pýta si za to 20 centov, asi by sa veľmi hlasno zasmial. Alebo rozplakal. Čím staršie auto máš, tým väčší si lokálec, čím viac nálepiek na ňom máš, tým hlasnejšie dávaš do sveta najavo svoj názor.

My sme hneď na začiatku kúpili staršie auto (lacné), ktoré sme snáď nikdy nezamkli, takisto náš dom nikdy nezamykáme. Pravda je taká, že v podstate nemáme ani dvere. Tie boli sklenené zasúvacie a odpadli hneď po tom, čo sme sa nasťahovali, takže náš dom je vždy otvorený. Zamykáme si len izbu a o nič sa nestresujeme. Paradoxom ale je, že mi ukradli bicykel priviazaný o stĺp. Áno, zabudla som ho síce týždeň v meste, kým som letela na iný ostrov, bol ale priviazaný, starý a škaredý. Tak dúfam, že niekomu aspoň uľahčil život.

Keď je človek spokojný vo svojom prostredí, robí ho to šťastným. Prostredie robí veľa. Pokiaľ si prírodný človek, nikdy nebudeš šťastný v Petržalke. Pokiaľ máš rád ruch veľkomesta, taký život na dedine z teba vycicia dušu. Pokiaľ ťa to ťahá na iný kontinent, nikdy nezistíš, čo to je, pokiaľ tam neprídeš. Možno tam máš stretnúť životnú lásku a možno ti to má len obrátiť život naruby.


Takže dokonalý svet neexistuje? Je to iba vo filmoch, alebo v príbehoch kamaráta, ktorý pozná kamaráta a ten kamaráta? A teba sa to samozrejme netýka, ty predsa žiješ v realite. A realita predsa znamená reálne problémy a šedé dni. Také niečo by sa tebe stať nemohlo. Ty musíš platiť účty a chodiť do práce, ktorá ťa nebaví. A keď ti niekto povie, že sa má dobre, teba to v momente napení. Poviem ti tajomstvo. Každý môže mať krásny život. Každý môže pracovať s tým, čo práve má. So svojou súčastnou situáciou. Jediné, čo potrebuješ, je chcenie. Chcenie niečo zmeniť. Porozmýšľať nad tým, čo vlastne chceš, a podniknúť krôčky k tomu, aby si to zrealizoval. Ten prvý krok je vždy najťažší, no potom to už ide. A dodá ti to odvahu pokračovať ďalej.

A ja si hovorím, prečo nie? Prečo nežiť stále v dokonalom svete? Dokonalý ale neznamená bez chyby. Pre každého je dokonalosť niečo iné, pre niekoho silné slovo, no každý si ju zaslúži. Aj keď si myslíš, že nie. A pokiaľ si myslíš, že nie, zmen sa tak, aby si si ju zaslúžil. Prečo je nám ťažké pochopiť, keď sa niekde žije lepšie a okamžite na to musíme mať ironické narážky? Prečo si myslíme, že naša realita musí byť vždy niečím poškodená a dokonalý svet neexistuje? Sme tak zvyknutí na to, že nie sme šťastní, že nám to príde normálne.

Ja šťastná byť chcem a proste viem, že na Slovensku nie som. A ani nebudem. A tak idem tam, kam ma to ťahá. A prečo teda neskúsiť žiť vo svete, kde máš radosť zo života od momentu, ako sa prebudíš, namiesto toho, aby si nadával, že zas musíš ísť do práce a šomrať na všetko, čo po ceste stretneš? Bolí? Zmeň to. Neľutuj sa, nesťažuj sa. Aké si to urobíš, také to máš.

#HAWAII #MAUI #HAVAJSKÝDENNÍK

70 views

© 2017 by Undercover Islander

All rights reserved

Slovakia/Slovensko