• Zuza Azur

II. Všetko o SRÍ LANKE - predĺženie víz, ceny jedla a dopravy, všeobecné informácie, cesta na východ

Updated: Jul 16, 2019


Celkovo tu život aj s ubytovaním aj s tým, že sa stravuješ vonku vychádza pod 10 eur denne. Ak je k dispozícií kuchynka, je super si variť a občas si tak dopriať aj niečo bez tradičného kary. Inak tu varia strašne dobre, ak sa stravuješ v lokálnych bufetoch a reštikách, jedlo stojí tak do 300 rupií, ako vegetarián to mám ešte lacnejšie, napr. taká veggie ryža s ich typickým curry dahl (ako šošovica len menšie) alebo veggie fried rice stoja kľudne 100/150 lkr - 0,50/ 0,80 eur. Samozrejme môžeš chodiť aj do belošských reštaurácií na hambáč alebo steak, zaplatíš ale kľudne aj cez 1000 rupí za jedno jedlo. Normálne ak jeden chod stojí okolo 400/500 tak si myslím že je to ok.


Typickým jedlom je Kottu . Roti . Roti v tvare trojholníka . Fried rice . Rice and curry . Dahl . Seafood . - google it

Káva je tu paradoxne drahšia, reálne kapučíno stojí od 300 hore. Alkohol je drahý ako u nás, na východe ostrova ešte o čosi drahší. Predáva sa v špeciálnych predajňach ohradených mrežami. Ich typickým alkoholom je Arrack - vraj niečo ako whiskey, neskúšala som. Pije to tu skoro každý lokálec. Napr. na Filipínach bol rum lacnejší ako fľaška Coly, takže toto bolo prekvapko.

Musím povedať, že lokálci sú tu zvláštni a tak nejak sa to delí podľa svetových strán.

Západ a okolo Colomba - to je najviac vzdialené tomu, čo si predstavuješ pod pojmom srdeční lokálci. Samozrejme nechádžem všetkých do jedného vreca, ale tam, kde sa točia peniaze, sa aj mení charakter ľudí. Takže mestá a okolie miest beriem vždy s rezervou. Čím ideš viac na juh, sú viac pohodovejší, no stále sa to tak nejak točí okolo peňazí a toho, že si pre nich len turista a tým pádom chodiaca peňaženka. Najmilších ľudí som zatiaľ stretla na východe krajiny, v Arugam Bay a okolí. Tam je presne to, čo som hľadala. Je to tu veľmi surfarské, no stále málo turistov, pretože je to trošičku namáhavejšie sa sem dostať, a tak všetci zostávajú dole vo Weligame. A sem prídu tí, ktorí hľadajú niečo viac a tak sme tu na podobnej vlne, podobne ako na Borneu. Lokálci sú strašne milí, keď sa s nami začnú rozprávať, nie je to preto, že od nás niečo chcú, ale preto, že si chcú fakt pokecať a spoznať. Sú láskaví a dobrosrdeční. Majú radosť keď sa na nich usmeješ alebo začneš rozprávať. Mimo miest je to fakt úplne nádhera. To sa týka celého ostrova, aj západu a juhu.


Akonáhle sadneš na motorku a ideš niekam do malých dediniek, ľudia sú nádherne čistí a úprimní. Musíš sa ale väčšinou usmiať prvý, no hneď to opätujú so žiarivým úsmevom.

Podobný vzorec som videla aj na Bali, o tejto skúsenosti si môžeš prečítať TU.

Krajina je postihnutá smutnou politickou situáciou a strašným tsunami, takže v ľuďoch občas vidno nedôveru alebo smútok. Keď im ale prvý ukážeš, že ideš s čistým srdcom a úprimne sa im pozdravíš alebo poďakuješ, sú veľmi priateľský a vďační.

Po týždni čo sme prišli začali zas nepokoje v Kandy, buddhisti proti moslimom, vypaľovali si obchody, domy, paradoxne väčšiu zlobu robili buddhisti. Bolo zakázané tam jazdiť, mesto bolo zablokované, vláda nám odstavila všetky sociálne siete asi na týždeň (aby sa nešírili nenávistné správy).

Krajina bola 26 rokov v občianskej vojne a to menšinový Tamil hinduisti versus sinhálsky buddhisti. Vojna skončila len v roku 2009.

Obrovské tsunami v 2004 zažila v podstate celá Indonézia, juh Thajska, Indie a Sri Lanka. Zomrelo vtedy 230 000 ľudí. Vlny boli vysoké až 17 m.


Po dvoch týždňoch sme sa z Coco beach chceli premiestniť na východ krajiny do Arugam Bay, ktorá nie je tak turistická a sú tu lepšie vlny na surfovanie. Dokopy to boli už 3 týždne a víza na SL platia len mesiac. Žiada sa online s predstihom a stoja okolo 30 usd. (Celkom drahé na to, že napr. Americká ESTA platí 2 roky a stojí okolo 14 usd ...)

Takže sme sa rozhodli, že z Weligami ideme skoro ráno naspäť vlakom do Colomba požiadať si o predĺženie víz. Žiada sa osobne na ambasáde. Pred tým si treba cez internet vyplniť aplikáciu, vytlačiť ju, prísť samozrejme s pasom, chcú vidieť aj spiatočnú letenku kamkoľvek (od nás nechceli) a platí sa poplatok. Za každú krajinu iný. Dan to mal ako Čech zadarmo, ja ako Slovenka za 19 eur. Predlžuje sa to na 2 mesiace a na počkanie. Pohovor trval asi 3 minúty, ani sa na nás nepozrel, len sa zasmial keď videl že sme prišli so všetkým, aj so surfom. Čakali sme na víza asi 4 hoďky, po obede sme boli vybavení, bookli si nočný autobus na východ a všetko bolo hotové. Určite odporúčam prísť skoro ráno, pretože okolo obeda ťa už nemusia zobrať a budeš musieť čakať do ďalšieho dňa. My sme nechceli riskovať stráviť zas zbytočnú noc v Colombu tak sme tam boli už okolo 8 rána (a to sme šli z juhu). Bolo tam už veľa ľudí, tak sa nespoliehaj na to, že budeš jediný vstávať skoro ráno.


Nočný autobus krížom cez celý ostrov stojí 500 rupí - 2,5 eura. Z juhu by to bolo aj tak komplikované sa dostať, z Colomba to ide priamo. (vlak Weligama - Colombo stojí 220 rupí). Tento za 500 bol ale už plný aj na dnes aj na ďalší deň, tak Dan našiel nejaký expres luxury za 1000 rupí. Bola som veľmi zvedavá čo to je luxury po srílandsky :)

Keďže išiel až večer, celý deň sme presedeli v kafetérii cez cestu, kde s nami začal kecať starší pán, čo tam pracoval. Bol moslim a mal dokonalú angličtinu. Bol to strašne milý a zaujímavý človek. Povedal nám celý jeho príbeh a mohol by o tom napísať knihu. Za mlada žil 18 rokov v New Yorku, vo Francúzsku, cestoval po celej Európe, po Grécku, Indonézií... keď sa vrátil domov, zažil to obrovské tsunami, ktoré zabilo jeho sestru aj jej deti. Hovoril nám, na čo si máme dávať na ostrove pozor aj ako je to s cenami, aby nás toľko neo*ierali. To on nám povedal o tom, že každú noc dávajú v správach smrteľné nehody na cestách, ktoré si už nikto nevšíma, ktoré som spomenula v predchádzajúcom článku.


Po celom ostrove nájdeš ľudí, ktorí boli nejak postihnutí tsunami. Vo Weligame sme raz boli večer na pivo a zakecal sa s nami tiež starší pán so strašne milými očami. Strávil s nami celý večer, bol podnapitý alebo bola s ním sranda a bol vážne moc milý a úprimný. Mal v sebe pokoru, ktorú v modernom svete už moc nevidím. Tsunami mu zobralo celú jeho rodinu a on zostal sám. Preto pil.

Pokračovanie v nasledujúcom článku.

Viac fotiek si môžeš pozrieť v GALÉRIÍ

#SRILANKA

© 2017 by Undercover Islander

All rights reserved

Slovakia/Slovensko