• Zuza Azur

I. Všetko o SRÍ LANKE - prvé dojmy, ceny, Colombo, cesta na juh a dobré rady pre cestovateľov

Updated: Jul 16, 2019


Srí Lanka je prvou krajinou v novom roku, pôvodne som chcela ísť na pol roka do Indie, no nakoniec sa to zmenilo a rozhodla som sa pre tento ostrov na 3 mesiace. Odtiaľto sa chcem pravdepodobne vrátiť na Filipíny, tentokrát na Siargao, kde Dan môže surfovať a potom do Austrálie využiť pracovné víza aspoň na rok alebo dva.

Srí Lanka má skoro rovnakú rozlohu ako Slovensko, no u nás je 5 miliónov ľudí a na SL je 22 miliónov. Taká Austrália má 23 miliónov a je 118 krát väčšia. Takže je ľahké si predstaviť, že ľudia sú tu doslova všade. Z autobusov a vlakov doslova trčia, zatiaľ čo Austrália je v podstate poloprázdna.

7 percent je moslimov, 7 kresťanov a zvyšok budhisti.

Iným názvom Ceylón (už sa nepoužíva).


Prvý týždeň - prvé dojmy

Prvý deň - katastrofa

Lepšie povedané, prvá noc. Prileteli sme okolo pol noci, čakali sme asi 45 min na krosny ( už to napovedalo, že to bude klasický ostrovný lenivý lifestyle ). Hneď na letisku sme si kúpili sim karty do mobilov a už sa začal kolotoč. Kým sme čakali, až nám to urobí, všade prítomní lokálci sa ponúkali, kto nás odvezie z letiska von. Boli sme unavení a bolo to trošku otravné hneď takto zo začiatku rovno na letisku odbíjať ľudí.

Mali sme ubytovanie niekde pri letisku na prvú noc, kde sme chceli prespať a ráno ísť do Colomba (hlavné mesto). Bolo to asi len 2,5km. Na to, že bolo po pol noci, bolo pred letiskom celkom rušno a živo. Chlapi sa predbiehali v cenách a ponukách na odvoz. Videli krosny a surf, tzn automaticky ideme platiť viac. Obaja sme dobre vedeli, že 1000 rupí to absolútne nestojí, ale nebol nikto, kto by šiel nižšie. Len pre porovnanie poviem, že vlak z Colomba do Weligamy (144 km) stojí 220 rupí. Tuk tuk cez celé mesto zoberie okolo 500/600 rupí, lenže letisko je vždy akoby osobitý svet. Tu platia iné pravidlá a iné ceny. Je to iná dimenzia a ľudia to vedia.

Ešte na letisku sme sa snažili dovolať na ubytovanie, to sa nám podarilo asi až po pol hodine a ten človek nerozumel ani pol slova a zložil to. Čumeli sme na seba a nechápali, čo sa deje. Tak náš šofér mu zavolal, povedal nám, že je všetko ok a ideme. Ešte chcem povedať, že šofér najprv nevedel, kam chceme ísť a vymýšľal si cenu, lebo sa tváril, že je to ďaleko, no potom zázračne našiel cestu bez toho, aby pozeral na mapu. Pred ubytovaním s nami čakal, kým ten človek vyjde von. Trúbil a nič. Trúbil asi 10 minút, parkoval rovno pred domom, dvere boli otvorené, no nikto nevychádzal. Totálna ignorácia a to mu chvíľu predtým volal. Čakali sme pred domom v tme (pripomínam že bolo okolo 1 v noci) asi 15 minút kým vyšiel celý otrávený, dával nám dosť najavo že ho strašne obťažujeme a ukázal nám našu izbu, ktorá vyzerala strašne. Ja nie som žiadna princezná, žila som 3 mesiace v aute v Amerike, dokážem sa prispôsobiť akýmkoľvek podmienkam, spať niekoľko nocí na letisku, týždne v stane, v džungli, v prázdnej chatke na pláži... no toto bolo fakt strašné. Prirovnala by som to asi k väzenskej cele. Bolo to síce len na prespatie, no za 15 usd/ 2250 rupí by človek čakal niečo trošičku normálne.

Dobrá rada - určite si stiahni aplikáciu PICK ME. Je zadarmo, je to v podstate ako Uber, sú tu Tuk Tuky aj autá... Je to výborná vec, ak sa nechceš zakaždým naťahovať so šoférom o cene. V aplikácií si zavoláš tuk tuk, označíš kde si, kam chceš ísť a ono ti presne ukáže, koľko to bude stáť.

Na druhý deň ráno sme šli na bus do Colomba. Toto bol klasický verejný autobus, kde ľudia naskakovali a vyskakovali doslova zajazdy a bolo to strašne zábavné sledovať. Potom mi ale došlo, že toto budem musieť uskutočniť aj ja s 12 kg krosnou na chrbte a Dan ešte k tomu so surfom :D


Colombo je strašne rušné mesto, no keby sa dal vypnúť zvuk, bolo by to celkom v pohode. Ten ruch totiž strašne robia zvuky a hluk z každej strany. Každý trúbi, kričí, odvšadial nejaké zvuky a nikdy to neprestane. Hlavne to trúbenie je šialené. To je v podstate jediné pravidlo na ceste. Trúbia keď predbiehajú, obchádzajú, zrýchľujú, spomaľujú... proste sa tak dáva najavo, že sa niečo deje a ono sa stále niečo deje. Neskutočné sú hlavne verejné autobusy, ktoré sa rútia strašne rýchlo a je im jedno, aký to má dopad na iné autá. Ak mu zavadziaš v ceste, vytrúbi ťa tak, že ti z toho stoja vlasy. Predbiehajú kľudne aj do zákruty, alebo idú dva zároveň vedľa seba, hrajú akoby šialené závody, a oprotiidúce autá sa musia uhýnať podľa možností. Lokálci mi hovorili, že každý deň tu na ceste niekto zomrie, väčšinou chalani na motorke, alebo do seba vrazia tuk tuky. Že už to ani nesledujú. ... Takže v meste mi šla explodovať hlava. Navyše som cítila, že tie mužské pohľady sú dosť nepríjemné a tešila som sa na juh k vode, kde bude prirodzenejšie pre okolie mať odhalené kolená. V meste sme sa zdržovať vôbec nechceli, zostali sme ale 4 dni kôli tomu, že Dan si tu robil testy angličtiny kôli vízam do Austrálie. Ja víza už mám od minulého roku, bola som si ich v Au aktivovať v novembri keď som odchádzala z Maui, takže keď ich dostane aj Dan, môžme spolu z Ázie pokračovať a pokoriť ďalší kontinent.

V Colombu sme našli normálny hotel za 3200 lkr za noc, mimo mesto sa dá nájsť aj za 900/1000 rupí. Nič lacnejšie sme tu nenašli. Boli sme aspoň v centre a ja som si to tam celé pobehala. Je tu krásny kľudný budhistický chrám uprostred centra, Gangaramaya Temple, z ktorého srší neskutočná energia a akoby sa ho vonkajší ruch vôbec netýkal. Za tento vstup potom môžeš ísť ešte naproti cez cestu do menšieho chrámu, Seema Malaka, ktorý sedí na vode. Takže účtenku si nechaj.


Rovnako ako pred troma mesiacmi Borneo, aj sem sme prišli hlavne kôli surfovaniu a kľudnému slnečnému lifestylu. Hneď ako sa dalo sme vyrazili vlakom na juh do Weligami. Verejný vlak je tu niečo, čo proste musíš zažiť. Je to jedno z tých krásnych klišé, ktoré krajina ponúka. Vlakové nádražie je zas čistý chaos, milión ľudí a keď sa vlak približuje, ľudia už naskakujú za jazdy. Ten samozrejme zastane, lenže väčšina miest je už obsadená. Dvere sa ani tu ani na autobusoch nezatvárajú, takže ľudia trčia von, niektorí kľudne aj niekoľko hodín. Aspoň sú na vzduchu a nepotia sa v prehustených uličkách.

Weligama je vyhľadávané a celkom turistické miesto. Je úplne na juhu, sú tu pláže, ľudia sem chodia surfovať alebo učiť sa surfovať. Po západnom pobreží je známe mesto Galle, surferská Hikkaduwa, krásna pláž Unawatuna a vlastne je to celé pozdĺž pobrežia, takže je to plné krásnych prázdnych pláží.

Ak ti nevadí cestovať trošku nadivoko, odporúčam určite mimo sezónu. To je moje zlaté pravidlo a krajinu si tak užiješ tisíckrát viac. Máš to celé pre seba, žiadny turisti, máš lepšiu šancu spoznať lokálcov a ich životný štýl. Je to celé viac autentické ako keď sa hemžíš v dave plnom turistov.


Weligama je malá, ale šialená. Autobusy a tuk tuky sa tu zas predbiehajú, je tu strašne veľa turistov - mladých, hlavne z Európy, a ceny tomu samozrejme prispôsobené. Je to ale dobré miesto pre základňu na pár dní, poobzerať sa po okolí a dať si načas. My sme si tu požičali motorku, jeden deň šli po mape doľava, druhý deň do prava.

Motorka stojí na deň 1000 rupí, niekde sa dá zjednať aj na 800 alebo menej. Počas sezóny to môže byť aj viac, závisí od človeka.

Stojí za to si to prejsť a vidieť na vlastnej koži, byť súčasťou šialenej premávky, zastaviť kde chceš, ísť sa pozreť na chrámy mimo cesty alebo len tak bezcielne skúmať okolie. Za jeden deň sme stihli do Galle a naspäť, so zastávkou v Hikkaduwe a v podstate všade kde sa nám páčilo. Druhý deň sme šli smer Mirissa (veľmi blízko, taká párty pláž), Matara, Dikwella, Tangalle... je tu trošku menej ľudí, sú tu krásne malé zátoky, väčšia divočina, malé lokálne posedenia pri ceste, kde si môžeš dať reálnu ovocnú šťavu.


Vo Weligame sme vydržali 4 dni, každé ráno okolo 5 začal spievať človek z mešity, ktorá bola asi blízko, pretože sme to počuli akoby nám spieval priamo do ucha. Trvalo to neskutočne dlho, asi hodinu vkuse. Takže už od rána hluk, v meste hluk, ľudia sú drzí, nepríjemní, klamú o peniaze, proste ako vždy v turistických miestach, podobne ako na Bali. Preto sa nerada takto zdržujem a radšej idem tam, kde to ešte tak poškodené turizmom nieje.

Preto sme to zas zabalili a posunuli sa len o kúsoček ďalej (4/5km), na Coconut Beach. To je prekrásna pláž plná paliem, kde ani nie je toľko ľudí a kde sa chodí hlavne surfovať. Tak sme tu zakotvili hneď pri pláži, ubytovanie sme mali taký náš vlastný mini byteček za 1500/ 7,7 eur na deň (pre dvoch), ale nemohli sme používať kuchyňu. Našli sme tu izby aj za 1000, sú tu malinké uličky hneď vedľa pláže, kde každý ponúka ubytovanie, takže keď si to pochodíš a popýtaš sa po cene, určite si niečo vhodné nájdeš.

Tu sme zostali skoro dva týždne, Dan surfoval, ja som sa snažila pracovať na internete, ale ten moc nešiel. Každé ráno zas chodil tuk tuk, ktorý predával nejaké pečivo a mal strašne nahlas melódiu ako z hracej skrinky. To ma každé ráno pred 6 budilo, no už som si zvykla na všadeprítomné zvuky :)

Pokračovanie v nasledujúcom článku

Viac fotiek nájdeš na stránke v GALÉRIÍ

#SRILANKA

© 2017 by Undercover Islander

All rights reserved

Slovakia/Slovensko