• Zuza Azur

Tento príbeh ti zmení pohľad na život

Updated: Apr 4, 2019


Bol si na ceste domov, keď si umrel.

Bola to autonehoda.

Nič obzvlášť pozoruhodné, ale napriek tomu fatálne. Zostala po tebe manželka a dve deti. Bola to bezbolestná smrť. Záchranári sa ťa snažili zachrániť, ale bezvýsledne. Tvoje telo bolo tak totálne rozbité, že to tak bolo lepšie, ver mi.

"Čo sa stalo?" spýtal si sa. "Kde som?"

"Zomrel si," odpovedal som vecne. Nebol dôvod na slovné hračky.


"Bolo tam ... nákladné auto a zrýchlovalo sa ..."

"Áno," povedal som.

"Ja ... ja som zomrel?"

"Áno. Ale necíť sa zle. Všetci raz zomrú... " Rozhliadol si sa. Naokolo bola len prázdnota. Len ty a ja.

"Čo je toto miesto? Je to posmrtný život?"

"Viac menej," odpovedal som.

"Si Boh?"

"Áno. Som Boh."

"Moje deti ... moja žena..."

"Čo s nimi?"

"Budú v poriadku?"

"No vidíš. Toto rád vidím," povedal som. "Práve si zomrel a tvoja hlavná starosť je pre tvoju rodinu. To je dobré znamenie. "

Fascinovane si na mňa pozrel. Pre teba som nevyzeral ako Boh. Bol som len obyčajný muž. Alebo možno aj žena. Možno nejaká nejasná autorita. Viac ako učiteľ gymnázia ako všemohúci.

"Neboj sa," povedal som. "Budú v poriadku. Tvoje deti si na teba budú spomínať ako na perfektného otca. Nemali čas na to, aby si vytvorili čokoľvek negatívne. Tvoja žena bude navonok plakať, ale vo vnútri sa jej tajne uľavý. Buďme úprimní - vaše manželstvo sa rozpadalo. Ak je to nejaká útecha, bude sa cítiť veľmi vinná za to, že cíti úľavu. "

"Tak čo sa teraz stane? Pôjdem do neba alebo do pekla alebo niečo také? "

"Ani jedno. Budeš sa reinkarnovať."

"Ah... Takže hinduisti mali pravdu."

"Všetky náboženstvá majú pravdu," povedal som. "Kráčaj za mnou." Nasledoval si ma, ako sme prechádzali prázdnotou.

"Kam ideme?"

"V podstate nikde. Je len príjemné sa prechádzať, kým sa rozprávame."

"Takže, aký to má zmysel? Keď sa znovuzrodím, budem len prázdne plátno, však? Znova dieťa. Takže všetky moje zážitky a všetko to, čo som urobil v tomto živote, na ničom nezáleží. "

"Nie tak celkom." Povedal som. "Máš v sebe všetky vedomosti a skúsenosti zo všetkých svojich minulých životov. Len si ich práve teraz nepamätáš. " Zastal som a chytil som ťa za ramená.

"Tvoja duša je nádhernejšia, úžasnejšia a obrovská viac než si dokážeš predstaviť. Ľudská myseľ dokáže vnímať len malú časť toho, čím si. Je to ako ponoriť prst do pohára vody, aby si zistil, či je voda horúca alebo studená. Uzavrel si len malú časť seba do tejto schránky (tela), a keď si ju priviedol sem naspäť, získal si tým aj všetky skúsenosti, ktoré si zažil."

"Človekom si bol posledných 48 rokov, takže si sa ešte nestihol poriadne rozhliadnuť a pocítiť zvyšok svojho obrovského vedomia. Ak by sme tu zostali dostatočne dlho, začal by si si na všetko spomínať. Ale to nemá zmysel robiť medzi každým životom. "

"Koľkokrát som sa potom reinkarnoval?"

"Oh veľa... Veľa a veľa... A do mnohých rôznych životov. Tentokrát budeš v roku 540 nl čínskym chudobným dievčaťom."

"Počkaj, čože?" Vykoktal si sa. "Posielaš ma späť v čase??"

"Technicky, áno... Čas, ako ho poznáš ty, existuje len v tvojom vesmíre. Veci sa trochu líšia odkiaľ pochádzam ja. "

"Odkiaľ pochádzaš?"

"Hm... som od Niekiaľ. Niekiaľ inde. A sú tam mnohí ako ja. Viem že chceš vedieť, ako to tam funguje, ale úprimne povedané, nerozumel by si. "

Zostal si trochu sklamaný. "Ale počkaj. Keby som sa reinkarnoval na iné miesta v čase, mohlo by sa stať, že stretnem samého seba?"

"Jasné. Stáva sa to tak celú dobu. A v každom svojom živote si si vedomí len svojej prítomnosti v danej línií, takže nikdy nevieš, že sa tak deje."

"TAKŽE ČO JE TEDA ZMYSLOM TOHO CELÉHO?"

"Vážne?... Vážne sa ma pýtaš na zmysel života? Nie je to trochu stereotypné? "

"Myslím, že je to celkom rozumná otázka..."

Pozrel som sa ti do očí. "Zmysel života, dôvod, prečo som urobil celý tento vesmír, je pre teba, pre to, aby si dozrel."

"Myslíš ľudstvo? Chceš, aby sme všetci dozreli? "

"Nie, len ty. Robil som celý vesmír pre teba. S každým novým životom rastieš a vyvíjaš sa a stávaš sa väčším a úžasnejším vedomím. "

"Iba ja? A čo všetci ostatní? "

"Nikto iný neexistuje." povedal som. "V tomto vesmíre sme tu len ja a ty."

Bez mrknutia si na mňa zíral. "Ale všetci tí ľudia na Zemi ..."

"To si všetko ty. Rôzne tvoje inkarnácie. "

"Počkaj. Ja som každým tým človekom !? "

"Konečne ti to dochádza." povedal som a víťazne som ťa potlapkal na chrbte.

"Ja som každá ľudská bytosť, ktorá kedy žila?"

"Alebo ktorá bude žiť, áno."

"Som Abraham Lincoln?"

"A si aj John Wilkes Booth." dodal som.

"Som aj Hitler?" Spýtal si sa vystrašene.

"A si aj milióny ľudí, ktoré zabil."

"Som Ježiš?"

"A si aj všetci tí, ktorí ho nasledovali." Odmlčal si sa.

"Zakaždým, keď si z niekoho robil obeť, si sa vlastne stal obeťou seba samého. Každá láskavosť, ktorú si kedy urobil, si urobil sám sebe. Každý šťastný alebo smutný moment, ktorý kedykoľvek zažil každý človek na zemi, bol alebo bude tvojou skúsenosťou."

Na dlho si sa zamyslel.

"Prečo?" Spýtal si sa ma. "Prečo to všetko?"

"Pretože raz sa staneš tým, kým som ja. To je tým, čím skutočne si. Si jedným z môjho druhu. Si moje dieťa. "

"Počkaj..." povedal si nedôverčivo "Hovoríš, že som Boh?"

"Nie. Ešte nie. Si plod. Stále sa vyvýjaš. Raz, keď odžiješ každý ľudský život po celú dobu vekov, vtedy budeš dostatočne pripravneý k narodeniu. "

"Takže celý vesmír...je to len ..."

"Vajíčko..." odpovedal som.

"Tak a teraz je čas, aby si sa posunul do ďalšieho života."

A poslal som ťa na cestu.

Preložila @zuzana azur z anglického originálu The Egg, autor Andy Weir

Link na stránku, z ktorej som prekladala nájdeš TU

#BEST #INSPIRATION

0 views

© 2017 by Undercover Islander

All rights reserved

Slovakia/Slovensko